Cez Haliç vedu 3 mosty. Most Haliç, Ataturkov Most a Galata. Najznámejší a pre mňa najobľúbenejší je už spomínaný Most Galata. Je najväčší z trojice (má asi 400m). Bežne na ňom nájdete rybárov (a podľa toho to tam niekedy aj tak cítiť. pokračovanie článku
Štvrť Bakirkoy má vlakovú stanicu pomerne blízko už spomínanej obchodnej ulice, ani som sa nenazdal a čakal som na vlak. Po skúsenosti s metrom a po celkovom dojme z okrajovej časti Istanbulu kde som sa práve nachádzal a kde som býval som nečakal žiadne negatívne prekvapenie – skôr príjemný štandard. Aj keď som bol opatrný, úprimne povedané, kto cestoval slovenskými vlakmi (česť výnimkám), toho môže prekvapiť už len hádam cestovanie vlakom v Indickej časti Pandžáb. pokračovanie článku
Zima v tejto oblasti je doslova odporná. Snežiť – nesneží. Keď padá sneh obyvatelia Istanbulu vyťahujú fotoaparáty. To ale neznamená, že nie je zima. Snežiť by aj chcelo, ale teplota sa drží v horných vrstvách natoľko vysoko aby udržala vodu v kvapalnom skupenstve. Čiže keď prší, to čo vám šľahá do tváre pri silnejšom vetre nie je voda. To sú ŽILETKY !!! pokračovanie článku
Imámovi idú hodinky presne. Zobudil ma zase v moju „obľúbenú“ piatu hodinu rannú...a asi si dal na raňajky pár surových vajec. Ziape mu to totižto o hodne lepšie ako včera. „Šmaria veď ja mám byť asi zase o šiestej vo vestibule hotela. Tak Peter, rozlep si oči, zobuď si druhú hemisféru (najlepšie tú ,ktorá má na starosti umývanie zubov) a ideme!“. pokračovanie článku
A cirkus začal. Po tom čo náš rad 28 ľudí a asi 10 zástupcov ITU vošiel do miestnosti a za posledným sa zatvorili obrovské 2 krídlové dvere utíchol potlesk a všetci sa s hrmotom stoličiek posadili. Očami som prebehol tváre študentov. Odhadoval som to na všetky ročníky teda vekový rozsah 18-24 rokov (školský systém je v turecku nám veľmi podobný). pokračovanie článku
Pristávame v Istanbule, je asi 17:00 miestneho času. Klesáme ponad nákladný prístav - úžasný pohľad. Toľko lodí pokope sa len tak nevidí. Cez uličku sledujem skupinku Japoncov, ktorá nerobí nič iné len fotí. Vkuse a všetko, tých foťákov mi je normálne ľúto. pokračovanie článku
Aj keď slovné spojenie „druhý domov“ je trochu pritiahnuté za vlasy. V tomto zaujímavom meste som nikdy súvisle nežil, napriek tomu si dovolím tvrdiť, že som ho mal možnosť spoznať z úplne inej stránky ako bežný turista. Taktiež som tu zažil veci a spoznal ľudí, vďaka ktorým sa tu cítim ako človek ktorý tu jednoducho tak trochu patrí...ale pekne poporiadku. pokračovanie článku
Možno nie vždy viem čo robím, ale vždy viem PREČO to robím. Ani tak niesom rád v cudzej krajine ako do nej cestujem. Nikdy sa nenudím, vo všetkom čo ma baví sa snažím byť tak dobrý ako sa len dá. Mám rád hory, dobré jedlo, nekovenčné/netradičné veci a úprimných ľudí.
